Príliš veľa oleja v motore

 

Stúpla hladina motorového oleja? Vravíte si hlúposť, ako by to bolo možné? Veď som nič nedolial. Ak máte vznetový motor s DPF, môže k tomu dochádzať.

Motorový olej je pre motor taký dôležitý ako voda pre človeka. Tak ako človek bez vody, ani motor bez oleja príliš veľa nevydrží. Bez nich to jednoducho nejde.

Hlavnou úlohou motorového oleja je mazať plochy, ktoré sa medzi sebou otierajú. Keby sa jednotlivé plochy kĺzali po sebe nasucho, vznikali by vysoké trecie straty. To by sa premietlo do zvýšenej spotreby paliva. Z trenia by vzniklo vysoké teplo.

Čo je ale horšie, dochádzalo by k intenzívnemu odieraniu pohybujúcich sa plôch. Viedlo by to k rýchlemu opotrebeniu daných komponentov a v konečnom dôsledku (v „spolupráci“ s vysokou lokálnou teplotou) k zadretiu motora.

Motorový olej vytvára medzi pohybujúcimi sa plochami tenký film. Styčné plochy sa vlastne kĺžu po oleji. Okrem toho motorový olej odvádza teplo z pohybujúcich sa plôch, takže má aj chladiace účinky.
V mieste mazania odoberie teplo zo styčných plôch (tým ich schladí) a odovzdá zvyšnému oleju v olejovej vani, ktorá je chladená náporom vzduchu alebo sa ochladí v olejovom chladiči.

Ďalšou úlohou motorového oleja je čistiť motor. Pri svojom prietoku unáša uvoľnený karbón, kovové mikropiliny a pod., ktoré sa potom zachytávajú v olejovom filtri. Nedostávajú sa späť do olejového obehu.
Teda ani medzi plochy, ktoré sa po sebe pohybujú. Spomínané pevné čiastočky nemôžu motor poškodiť. Ďalšou dôležitou úlohou motorového oleja je chrániť vnútro motora pred koróziou. Motorový olej tiež pomáha tesniť motor.

Aby motorový olej aj pri vysokých merných výkonoch a vysokých otáčkach dnešných motorov zvládal všetky spomínané úlohy, kladú sa na neho mimoriadne náročné požiadavky.

Jednou z prioritných požiadaviek je viskozita oleja, ktorú by sme zjednodušene mohli definovať ako odpor v tečení. Viskozita zároveň determinuje hrúbku filmu medzi plochami pohybujúcimi sa po sebe pri daných podmienkach.
Na to, aby sa olejový film zachoval aj pri vysokých tlakoch a teplotách, musí mať olej dostatočne vysokú viskozitu. Zároveň však jeho viskozita nesmie byť príliš vysoká, aby olej tiekol aj pri nízkych teplotách a ľahko sa dostal aj do menších kanálikov.

Na jednej strane sa z hľadiska ekológie (ale aj znižovania prevádzkových nákladov) tlačí na to, aby výmenné intervaly pre motorový olej boli čo najdlhšie.
Na strane druhej nesmieme dopustiť, aby motorový olej v rámci výmenného intervalu degradoval a jeho parametre sa dostali mimo požadovaných medzí.
V prípade moderných vznetových motorov sa však vyskytol problém, s ktorým mnohí nepočítali.

Najväčším problémom vznetových motorov z pohľadu emisií sú pevné častice, ktorým sa pripisujú aj rakovinotvorné účinky. V podstate sú to molekuly nafty, ktoré v rámci pracovného cyklu nestihli vo valci prehorieť (prehoreli len čiastočne a vytvorili akési sadze).
Na rozdiel od ostatných zložiek výfukových plynov prítomnosť pevných častíc, resp. sadzí vidieť aj voľným okom – je to ten čierny dym, ktorý vychádza z výfuku dieselových automobilov, obzvlášť pri studenom štarte a akcelerácii.

Pevné častice vyplývajú zo samotného princípu činnosti dieselového motora a sú vlastne celkom prirodzené. Výkon vznetového motora sa totiž reguluje množstvom vstrekovaného paliva – to znamená, že ak chcem vyšší výkon, vstreknem viac paliva.
Lenže toto väčšie množstvo paliva má k dispozícii rovnaké množstvo vzduchu vo valci (platí pri rovnakých otáčkach motora). Navyše, čas na prehorenie je krátky.
Je teda celkom prirodzené, že nie každá kvapka nafty sa stihne odpariť a nie každej molekule sa ujde kyslík potrebný na prehorenie.

Hoci sa konštruktéri snažia zmierniť tvorbu pevných častíc aj priamo v motore samotným vstrekovaním paliva (zvýšením vstrekovacieho tlaku, čím sa lepšie rozpráši vstrekované palivo a úpravou vstrekovacieho zákona, resp. rozdelením celkového množstva paliva vstrekovaného v rámci jedného cyklu do viacerých menších dávok), kľúčovou technológiou riešenia tohto problému ostáva filter pevných častíc DPF (Diesel Particulate Filter).

Tvorí ho pórovité keramické teleso v kovovej nádobe. V telese sú tisícky kanálikov, ktoré sú usporiadané na striedačku tak, že jedny majú uzatvorený jeden koniec (na vstupnej strane filtra), druhé zas opačný koniec (na výstupnej strane).

Výfukové plyny pri vstupe do filtra pevných častíc vchádzajú do kanálikov, ktoré sú zo strany vstupu otvorené (tieto sú na opačnom konci zatvorené).
Ak sa teda spaliny chcú dostať cez filter, musia prejsť cez póry v telese filtra do susedných kanálikov, ktoré majú pre zmenu otvorený koniec na výstupnej strane filtra a uzavretý na vstupnej strane.

Pri prechode cez póry sa výfukové plyny zbavujú sadzí, ktoré ostávajú zachytené v póroch filtra mechanickým spôsobom. Avšak podobne ako odpadkový kôš, aj filter pevných častíc má obmedzenú kapacitu.
Naplní sa, takže ho treba pravidelne „vyprázdňovať“. To však nespočíva ako pri odpadkových košoch vo vysypaní zachytených častíc a sadzí do väčšieho kontajnera, ale v ich spálení priamo vo filtri.

V odbornej terminológii sa tomuto procesu hovorí regenerácia filtra pevných častíc. Deje sa tak automaticky, na základe tlakového spádu na vstupe a výstupe z filtra. Jednoducho povedané, keď sa póry vo filtri zanesú a zvýši sa protitlak filtra, elektronika automaticky spustí regeneráciu.

Samotná regenerácia filtra pevných častíc spočíva v umelom zvýšení teploty vo filtri. Pevné častice sa totiž spália prirodzenou cestou pri teplote nad 600 stupňov Celzia.
S katalytickou prísadou na stenách keramického telesa (matrice) filtra môžeme túto teplotu znížiť na 350 – 450 °C. Nám vlastne stačí dosiahnuť tzv. inicializačnú teplotu, pri ktorej pevné častice začnú horieť.
Samotným horením sa potom zvýši teplota na filtri a horenie už ďalej pokračuje samo. Ako, ale regeneráciu odštartovať, ako dosiahnuť spomínanú inicializačnú teplotu?

V praxi sa používajú dva princípy regenerácie – katalytický a termálny.
V prvom prípade sa teplota pre začatie spaľovania zachytených pevných častíc znižuje (na ~ 220 °C) pridávaním aditíva do paliva. Nevýhodou tohto spôsobu je, že aditívum treba pravidelne dopĺňať a samotné aditívum zanáša póry filtra, ktorý potom treba vymeniť.

Dnes oveľa rozšírenejší je druhý spôsob – termálna regenerácia. Tu sa podmienky pre odštartovanie regenerácie filtra pevných častíc vytvárajú umelým zvýšením teploty výfukových plynov vstrekovaním dodatočného množstva paliva – buď samostatným vstrekovačom do prúdu spalín tesne pred filter pevných častíc alebo (v praxi oveľa častejšie) oneskoreným vstrekovaním paliva priamo do spaľovacieho priestoru.
Týmto filtrom sa hovorí tiež bezúdržbové, pretože si nevyžadujú žiadne dolievanie aditíva. Jedinou nevýhodou termálnej regenerácie malo byť mierne zvýšenie spotreby paliva.

Žiaľ, pravda je taká, že stratégia oneskoreného vstrekovania paliva má aj tienistú stránku veci, s ktorou konštruktéri nepočítali – zrieďovanie motorového oleja a stúpanie jeho hladiny.
Súvisí to s tým, že palivo vstrekované v rámci oneskoreného vstrekovania pre regeneráciu filtra nezhorí v spaľovacej komore, ale sa iba odparí a horenie, presnejšie povedané jeho exotermická reakcia, začne prebiehať až vo filtri pevných častíc.

Ibaže najťažšie frakcie nafty sa nestihnú odpariť a popri piestnych krúžkoch stekajú po stenách valcov až do kľukovej skrine, kde sa zmiešavajú s motorovým olejom a degradujú ho.
Situácia je obzvlášť zlá, keď dlhodobo a opakovane dochádza k stavu, kedy je filter zanesený, no nie sú splnené ďalšie podmienky pre začatie regenerácie.
Vtedy sa elektronika snaží filter prečistiť núdzovo a do kľukovej skrine sa dostáva viac paliva.

Problém so zrieďovaním motorového oleja sa však nemusí zákonite prejaviť zvýšením hladiny motorového oleja. Pretože motor môže určité množstvo oleja spotrebovať – hladina môže byť nemenná alebo klesať (podľa spotreby oleja a miery jeho zrieďovania palivom).
Dôležité je, že sa vo všetkých týchto prípadoch zrieďovaním motorového oleja palivom zásadným spôsobom menia parametre motorového oleja. A tu naráža kosa na kameň.

Odkiaľ viem, či ten môj motorový olej nie je zriedený a či má ešte správnu kvalitu? Mám sa držať odporúčaní výrobcu, alebo si mám olej vymeniť skôr?

Jediným riešením je pravidelná kontrola motorového oleja. Sledujte hladinu motorového oleja, kontrolujte jeho farbu na mierke a pozrite sa aj pod viečko plniaceho hrdla, kadiaľ sa nalieva motorový olej. Nemala by tam byť žiadna pena či iný kal.

Pre exaktné určenie kvality motorového oleja (jeho viskozity) existuje prístroj, ktorý by mali mať v každom dobrom servise. Pri návšteve servisu žiadajte aj kontrolu kvality motorového oleja.

Dnes už viacero vozidiel má systém variabilného výmenného intervalu podľa kvality motorového oleja. Niektoré z nich však výmenný interval oleja v skutočnosti počítajú na základe charakteru prevádzky a iných faktorov, nie na základe skutočnej kvality motorového oleja.

Domov | Opýtať sa na motorový olej | Zvýšenie tlakov a výkonu motora | Náhradné diely

získať ZDARMA e-book 9 zásad úspornej jazdy